Životné prostredie a klimaticky odolná Sereď

ok

Kvalitu mesta cítime každý deň v uliciach, na sídliskách, v parkoch aj pri Váhu. Za uplynulé obdobie sme revitalizovali vnútrobloky, doplnili sme nový mobiliár a zeleň. Znižujeme energetickú náročnosť mestských budov. Na streche základnej školy pribudla fotovoltika a ďalšie objekty postupne obnovujeme. Aj naďalej chceme systematicky zlepšovať verejné priestory, aktívne sa zaujímame o kvalitu životného prostredia, zavádzame množstvový zber odpadu a pripravujeme mesto na horúčavy aj extrémne počasie. Dôležitou témou zostáva aj Váh a rekreačné územie, ktoré má slúžiť prírode, športu aj oddychu. Zelenšie mesto nie je dekorácia. Je to zdravšie miesto pre život.

ZELENÁ, ČISTEJŠIA A KLIMATICKY ODOLNÁ SEREĎ

Mesto, o ktoré je dobre postarané

Kvalitu mesta často posudzujeme podľa obyčajných vecí. Či je ulica čistá. Či je pokosené tam, kde má byť pokosené. Či sa má človek kde posadiť. Či sú stromy zdravé. Či po oprave chodníka nezostane vedľa neho zanedbaný pás zelene.

Práve tieto detaily rozhodujú o tom, či máme zo svojho mesta dobrý pocit.

Za posledné obdobie sme obnovovali vnútrobloky, dopĺňali zeleň a mobiliár, začali meniť odpadové hospodárstvo a znižovať energetickú náročnosť mestských budov. Na základnej škole pribudla naša zatiaľ najväčšia mestská fotovoltaická elektráreň a pripravujú sa ďalšie obnovy.

Do roku 2030 chceme ísť ďalej. Menej jednotlivých zásahov a viac premyslených celkov. Keď opravujeme ulicu, nemáme riešiť iba nový asfalt. Keď vysadíme strom, nestačí ho zasadiť a odfotiť. A keď upravujeme námestie, treba premýšľať o tom, ako bude vyzerať a fungovať o dvadsať rokov.

Chceme Sereď, na ktorej je vidieť, že sa o ňu niekto dobre stará.

1. VEREJNÝ PRIESTOR, KTORÝ MÁ HLAVU A PÄTU

Verejný priestor je najväčšia spoločná obývačka mesta. Ulice, námestia, parky, vnútrobloky, zastávky aj malé zelené plochy používame všetci.

Často však vznikali po častiach. Iná lavička, iný kôš, iné osvetlenie, iný stojan na bicykel. Každá vec môže byť sama osebe dobrá a výsledok napriek tomu nepôsobí ako jeden celok.

Preto pripravíme Manuál verejných priestorov Serede a katalóg mestského mobiliáru. Aj keď sme už nové prvky začali zjednocovať, ucelený dokument zatiaľ chýba. Nastaví pravidlá pre lavičky, koše, osvetlenie, zastávky, cyklostojany, povrchy, zeleň, označenia aj ďalšie prvky.

Nechceme uniformné mesto. Chceme mesto, v ktorom veci spolu súvisia a vydržia.

Manuál nebude katalóg pekných obrázkov. Bude pracovným nástrojom mesta, projektantov aj investorov. Pri nových projektoch sa od začiatku bude riešiť vzhľad, údržba, zeleň, voda, pohyb ľudí aj to, ako bude miesto starnúť.

Námestie republiky – miesto, kde sa budeme cítiť dobre

Jedným z najdôležitejších projektov bude Námestie republiky. Víťazný návrh chceme posunúť do projektovej a povoľovacej prípravy a následne hľadať externé zdroje na realizáciu.

Nechceme iba nové námestie na fotografiu.

Chceme miesto, kde sa dá stretnúť, posedieť, prejsť cez centrum, prísť na bicykli, schovať sa do tieňa a zostať aj vtedy, keď sa tam práve nekoná mestské podujatie.

2. VÁH PATRÍ K SEREDI

Váh je jedna z vecí, ktoré robia Sereď Sereďou.

Rieku, ramená a prírodu máme pár minút od domov. Napriek tomu o nich stále hovoríme ako o „potenciáli“.

Do roku 2030 chceme tento pohľad zmeniť.

Nie veľkými atrakciami ani ďalšou výstavbou. Práve naopak. Váh chceme priblížiť ľuďom a pritom mu ponechať jeho prírodný charakter.

Chceme postupne prepájať a označovať pešie, bežecké a cyklistické trasy, vytvárať jednoduché miesta na oddych a zlepšovať spojenie mesta s Váhom a okolitou krajinou.

Váh a najmä jeho dnes už mŕtve ramená však môžu znamenať pre naše mesto aj oveľa viac ako dnes. Obnova riečnych ramien je dnes veľkou témou pri boji so suchom, ale má veľký potenciál aj pre zlepšenie možností rybolovu a rekreácie. Napriek tomu že nejde o jednoduchý a rýchlo realizovateľný zámer, chceme sa ním začať vážne zaoberať.

Konkrétnou prioritou je obnova cyklotrasy na hrádzi. Jej povrch je na viacerých úsekoch v nevyhovujúcom stave, hoci patrí medzi najvyužívanejšie trasy pre cyklistov, bežcov aj ľudí na prechádzke.

Pri Váhu však musí existovať aj jasná hranica.

Nie každé pekné miesto potrebuje stavbu. Nie každá prírodná plocha potrebuje atrakciu.

Našou predstavou pre rok 2030 je Váh ako prirodzený prírodný park Serede – dostupný, využívaný a zároveň chránený.

3. STROM POTREBUJE VIAC AKO JAMU V CHODNÍKU

Chceme viac stromov. Ešte dôležitejšie však je, aké stromy vysadíme, kam ich vysadíme a čo sa s nimi bude diať ďalších dvadsať rokov.

Strom vysadený do malého otvoru medzi asfaltom a dlažbou, bez dostatočného priestoru pre korene a bez vody, nemá dobrú šancu vyrásť na strom, ktorý bude raz skutočne tieniť.

Preto chceme zmeniť pohľad na mestskú zeleň.

Úspech nebudeme merať iba počtom vysadených kusov. Budeme sledovať, koľko stromov sa ujalo, v akom sú stave a či majú podmienky na ďalší rast.

O zeleň sa musí niekto odborne starať

Obnovíme pozíciu mestského záhradníka a dokončíme pasportizáciu stromov a mestskej zelene.

Mesto musí vedieť, čo vlastní – druh dreviny, vekovú a veľkostnú kategóriu, zdravotný stav, potrebné zásahy aj rizikové stromy.

Pasport však nemá byť databáza, ktorú po dokončení nikto neotvorí. Bude podkladom pre plánovanie údržby, výsadby a postupnej obnovy zelene.

Chceme zaviesť pravidelnú odbornú kontrolu a starostlivosť o mladé stromy najmä počas prvých rokov po výsadbe. Práve vtedy sa rozhoduje, či z malej sadenice raz vyrastie kvalitný mestský strom.

Strom musí dostať priestor

Pri novej výsadbe budeme už pri projektovaní riešiť dostatočný priestor pre koreňový systém, kvalitný pôdny profil, prístup vody a vhodné podmienky pre budúcu veľkosť stromu.

Radšej menej stromov vysadených dobre ako veľa stromov, ktoré budeme o niekoľko rokov nahrádzať.

Chrániť budeme aj kvalitné existujúce vzrastlé stromy. Veľký strom, ktorý už desaťročia rastie, nemožno funkčne nahradiť niekoľkými malými sadenicami.

Zeleň pripravená na budúcnosť

To, čo v Seredi dobre rástlo pred tridsiatimi rokmi, nemusí byť najlepšou voľbou na ďalších tridsať.

Pri výbere drevín a navrhovaní nových zelených a vodozádržných riešení chceme spolupracovať aj s vysokými školami a odborníkmi na krajinné inžinierstvo, arboristiku a mestskú zeleň.

Chceme skúšať riešenia, ktoré majú odborný základ – druhy a kombinácie zelene schopné zvládať dlhšie sucho, vyššie teploty aj intenzívne zrážky.

Nesadíme stromy na jedno volebné obdobie. Sadíme ich pre Sereď, ktorá tu bude po nás.

4. VODA MÁ ZOSTAŤ TAM, KDE SPADNE

Pri prudkom daždi voda zo striech, parkovísk a chodníkov rýchlo odteká do kanalizácie. Keď potom dlhšie neprší, chýba stromom, pôde aj ostatnej zeleni.

Chceme tento kolobeh postupne meniť.

Pri rekonštrukcii ulice, parkoviska, vnútrobloku či mestského objektu preveríme už počas projektovania možnosti zadržania vody priamo na mieste.

Dažďová záhrada, vsakovací pás, priepustný povrch, vhodne navrhnutý priestor pod stromami či zachytávanie vody zo strechy nie sú riešenia pre každé miesto. Ale pri každom väčšom projekte sa na ne musíme opýtať.

Pri návrhu vodozádržných opatrení chceme spolupracovať s odborníkmi a akademickým prostredím v oblasti krajinného inžinierstva. Sereď môže byť miestom, kde sa kvalitné odborné poznatky premietnu do reálnych ulíc, parkov a školských areálov.

Naším cieľom nie je vybudovať jednu ukážkovú dažďovú záhradu.

Chceme, aby sa práca s dažďovou vodou postupne stala bežnou súčasťou mestských investícií.

5. MESTO PRIPRAVENÉ NA HORÚCE DNI

Na horúce leto sa ľahko zabudne v októbri. Stačí však niekoľko júlových dní a rozdiel medzi ulicou so stromami a rozpálenou spevnenou plochou cítime okamžite.

Preto sa na horúčavy musíme pripravovať v čase, keď projekty plánujeme, nie až vtedy, keď teplomer ukazuje 35 stupňov.

Chceme identifikovať miesta, ktoré sa prehrievajú najviac, a podľa reálnych údajov určovať priority.

Niekde pomôže strom. Inde odstránenie nepotrebnej spevnenej plochy, tieniaci prvok, vhodnejší povrch alebo kombinácia zelene a vody.

Tieň potrebujeme najmä tam, kde ľudia čakajú a pohybujú sa – pri zastávkach, školách, ihriskách, peších trasách a miestach na oddych.

Aj kosenie budeme prispôsobovať charakteru miesta a počasiu. Centrum, park a prírodnejšia plocha na okraji mesta nemusia vyzerať rovnako.

6. ČISTEJŠÍ VZDUCH A VIAC MOŽNOSTÍ, AKO SA PO MESTE POHYBOVAŤ

Otázka kvality ovzdušia a hluku patria ku kvalite bývania rovnako ako zeleň, či čistota ulíc.

Budeme pokračovať v sledovaní kvality ovzdušia a získané údaje využívať pri rozhodovaní o doprave a verejných priestoroch.

Sereď je kompaktné mesto. Mnohé každodenné cesty sú krátke.

Nechceme viesť vojnu proti autám. Chceme, aby ste mali na výber, aby človek pri krátkej ceste nemusel automaticky sadnúť do auta, pretože pešia cesta, bicykel alebo verejná doprava sú nepraktické či nebezpečné.

Bezpečné chodníky, nadväzujúce cyklotrasy, fungujúca verejná doprava a rozumne organizovaná automobilová doprava nie sú súperi.

Sú súčasťou jedného mesta.

7. ENERGIA, KTORÚ NEMINIEME, JE NAJLACNEJŠIA

Na streche základnej školy už vyrába elektrinu fotovoltika. Ďalšie mestské objekty chceme obnovovať postupne podľa toho, kde dokážeme dosiahnuť najväčšiu úsporu.

Nebudeme však inštalovať technológie iba preto, že sú moderné alebo na ne práve existuje dotácia.

Pri každej budove sa chceme pozerať na celý problém – stav objektu, zateplenie, vykurovanie, reguláciu, spotrebu elektriny a možnosti obnoviteľných zdrojov.

Rozhodujúce budú tri otázky:

Koľko energie ušetríme? Koľko nás to bude stáť? Aký úžitok bude mať investícia počas svojej životnosti?

Peniaze, ktoré mesto nemusí minúť na zbytočnú spotrebu energie, môže použiť na školy, zeleň, šport, sociálne služby alebo opravy.

8. MENEJ ODPADU. ČISTEJŠIE STOJISKÁ. JEDNODUCHŠIE TRIEDENIE.

Odpadové hospodárstvo musí byť spravodlivejšie a zároveň jednoduchšie na pochopenie.

Pokračujeme v príprave množstvového zberu a modernizácii kontajnerových stojísk. Prestrešené, oplotené a uzamykateľné stojiská majú priniesť väčší poriadok a lepšiu kontrolu nad tým, čo pri nich končí.

Množstvový zber má zároveň postupne vytvoriť férovejší princíp:

kto poctivo triedi a vytvára menej zmesového odpadu, nemá platiť rovnako ako ten, kto netriedi.

Budeme podporovať domáce a komunitné kompostovanie, lepšie využitie biologického odpadu a predovšetkým predchádzanie vzniku odpadu.

Veľký priestor však vidíme aj v obyčajnom vysvetľovaní.

Aj dnes vidíme pri zbere pred rodinnými domami, že časť ľudí si nie je istá, čo patrí do plastov, papiera alebo bioodpadu.

Nepotrebujeme ďalšiu komplikovanú príručku.

Potrebujeme ľuďom opakovane a zrozumiteľne ukazovať:

Toto áno. Toto nie. Toto patrí sem.

Úspech systému nechceme merať iba tým, či smetiarske auto prišlo načas. Dôležité bude, koľko zmesového odpadu vytvoríme a koľko dokážeme vytriediť.

9. NIKLOVKA – TÉMA, KTORÚ NEMÔŽEME VYMAZAŤ Z MAPY

Bývalá Niklová huta a skládka lúženca sú súčasťou environmentálnej minulosti Serede a ich dôsledky zostávajú témou aj dnes. Strategický dokument mesta na roky 2025–2034 uvádza približne 6,5 milióna ton lúženca uloženého na ploche približne 35 hektárov.

Mesto samo nedokáže odstrániť environmentálnu záťaž, ktorá vznikala desaťročia. Nemá však byť iba divákom a ním už ani nie je.

Chceme pokračovať v začatom dialógu so štátom, vlastníkmi a univerzitnými výskumnými pracoviskami, sledovať dostupné informácie o stave lokality a presadzovať riešenia všade tam, kde má mesto možnosť vstúpiť do procesu.

Rovnako dôležitá je otvorenosť voči obyvateľom. Ak existujú relevantné výsledky monitoringu, nové zistenia alebo pripravované zásahy, ľudia sa o nich majú dozvedieť zrozumiteľne.

Nebudeme sľubovať, že problém, ktorý vznikal desiatky rokov, odstránime počas jedného volebného obdobia.

Sľubujeme však, že Niklovka nebude témou, o ktorej sa radšej nehovorí.

JEDNO PRAVIDLO PRE NOVÉ INVESTÍCIE

Celý tento program sa dá nakoniec zhrnúť do jedného praktického pravidla.

Keď už mesto niečo rekonštruuje, nemá vyriešiť iba jeden problém.

Pri novej ulici sa pozrieme aj na stromy, vodu, tieň a bezpečný pohyb. Pri parkovisku na prehrievanie a vsakovanie. Pri škole na energiu aj areál. Pri námestí na vzhľad, zeleň, pohyb aj život medzi budovami.

Nie vždy sa dá urobiť všetko.

Ale vždy sa na to dá myslieť predtým, ako vznikne projekt.

NÁŠ ZÁVÄZOK PRE SEREĎ 2030

Do roku 2030 chceme vidieť mesto, ktoré pôsobí upravenejšie a premyslenejšie.

Mesto s kvalitnejšími verejnými priestormi a jasnými pravidlami pre ich vzhľad.

Mesto, ktoré pozná stav svojich stromov, odborne sa o ne stará a novým dáva priestor, aby z nich mohli vyrásť veľké a zdravé dreviny.

Mesto, ktoré pri rekonštrukcii premýšľa, kam pôjde dažďová voda.

Mesto, ktoré je pripravené na ďalšie horúce letá, aj keď práve stojíme uprostred jesene.

Mesto, ktoré míňa menej energie a vytvára menej zmesového odpadu.

Mesto, ktoré sa neotáča chrbtom k Niklovke.

A mesto, ktoré konečne využíva jednu zo svojich najväčších výhod – Váh a prírodu, ktorú máme priamo za domom.

Nechceme v roku 2030 počítať, koľko pribudlo lavičiek, stromov alebo projektov. Chceme, aby bolo pri obyčajnej ceste mestom vidieť a cítiť, že o Sereď je dobre postarané.

Zostaňme v kontakte

Máte skúsenosti, vďaka ktorým by sa Sereď mohla rozvíjať? Alebo nám radi pomôžete s rozdávaním letákov? Alebo nás chcete podporiť finančne? Zanechajte nám Váš kontakt a my sa Vám určite ozveme naspäť. Ďakujeme.

Chcete sa stretnúť osobne?

Ak chcete svoj podnet prediskutovať osobne, napíšte nám a dohodneme si termín stretnutia.

Scroll to Top